Cheops_illustration_pillars

Projekt Galéria 2023

Študenti stredných škôl z celej Európy sa v spolupráci s ESA stali detektívmi exoplanét a pomocou údajov zo satelitu Cheops odhalili záhady dvoch exoplanét: KELT-3b a TOI-560c.

Preskúmajte nižšie uvedené projekty.

GYBOŇÁCI

Gymnázium Boženy Němcové  Hradec Králové - Královéhradecký    Česká republika 14 rokov, 15 rokov   2 / 0

Externá adresa URL na projekt tímu (napr. webová stránka alebo PDF):
https://exoplanet-toi-560c.webnode.cz/

Odkaz na video na Youtube:
https://www.youtube.com/watch?v=HpblR8EWYD8


TOI-560c


Opis projektu TOI-560c:

V prvom kroku sme analyzovali informácie z programu Allesfitter. Získali sme histogramy štatistickej pravdepodobnosti všetkých hodnôt parametrov zadanej exoplanéty, ako aj jej tranzitnú svetelnú krivku. V ďalšom kroku sme mali určiť objem planéty. Po tretie sme vypočítali vzdialenosť exoplanéty od jej hviezdy. Vychádzali sme zo zadaných údajov a vypočítali sme ju pomocou tretieho Keplerovho zákona. Ďalej sme mali posúdiť, či je možné, aby na tejto exoplanéte existoval život. V poslednom kroku sme určili hustotu exoplanéty a jej zloženie.

TOI-560c Výsledky a analýza

Objem exoplanéty bol 1479×1022 m3. Bola nám daná dráha exoplanéty okolo jej hviezdy. Trvá 1 631 206,08 sekundy. Pomocou tretieho Keplerovho zákona sme vypočítali, že vzdialenosť exoplanéty od jej hviezdy je 0,12494 Au, teda 1,869 089 459×1010 m. Mali sme k dispozícii údaje o teplote. Je to 225 +/- 15oC. Otázkou bolo, či sa na nej dá žiť. Naša odpoveď znie: "nie". Zistili sme, že je to pevná planéta a má hustotu 2185 kg/m3. Z toho sme usúdili, že hlavnou zložkou povrchu na tejto planéte je s najväčšou pravdepodobnosťou kremeň.


TOI-560c Závery

Vypočítali sme základné údaje o exoplanéte TOI-560c. Ale to je len obal. Napríklad teplota nemusí byť všade na povrchu rovnaká. Európania uvádzajú, že typom tejto exoplanéty je Mini Neptún. Američania však tvrdia, že by malo ísť o typ Super Zeme. Tu sa vynára otázka, či tu predsa len môže existovať život. Aká hustá je atmosféra tejto planéty. Nie je atmosféra vhodná pre život? Aké je približné percento skleníkových plynov? Na tieto otázky zatiaľ pravdepodobne nedokážeme odpovedať.

Aby sa výskum a poznanie prehĺbili, je potrebné vytvoriť dokonalejší matematický program, ktorý na základe snímok priamo z vesmíru dokáže vypočítať presne to, čo od neho budeme požadovať. Snímky z vesmíru by robila sonda, ktorá by bola umelou družicou našej Zeme. Mal by na nej byť veľmi výkonný ďalekohľad, ktorý všetko presne zobrazí. Táto sonda by však musela byť ovládateľná. Alebo jednoduchšia možnosť, a tou je Webbov teleskop.

Okrem obrázkov by sa mal zamerať aj na spektrálne rozloženie. Z neho sa dá vyčítať veľa vecí, napríklad zloženie atmosféry. Predovšetkým by sa však tieto výskumy mali vykonávať pravidelne, inak sa nič viac nezistí.

 


Sprievodné súbory: